Naše psie slečny sú členmi rodiny. K dispozícii majú celý dom a záhradu. Spolu sa venujeme aktivitám ako sú výstavy, agility, obedience, tanec zo psom a stopovaniu. Ale predovšetkým je pre nás kolia ideálny rodinný pes, ktorý je schopný a ochotný sprevádzať nás pri každodenných všedných aj nevšedných aktivitách.

Aj preto ma prítomnosť kolií v našej rodine dlhoročnú tradíciu. Prvou bola blue merle fenka Leslie pôvodom z Ruska. Leslie a Džeky(kríženec) nás sprevádzali celé detstvo. Precestovali s nami autom, vlakom a lietadlom v podstate celú Európu od Fínska po Portugalsko. Absolvovali s nami trek na Kamčatke a splavovali rieky na Sibíri. Leslie,bole nielen slečna do nepohody ale vždy vypadala ako pravá dáma, ktorá vzbudzovala pozornosť kdekoľvek sa objavila. Keď sme sa so setrou odsťahovali z domu, Leslie sa stala maminou nepostrádateľnou spoločníčkou. Mama ju vozila zo sebou v aute. Leslie ju sprevádzala na rokovaniach, na obchádzkach po hospodárstve, na služobných cestách. Dožila sa pekných 12 rokov.

Po Leslie si mamu našla trikolórna Vali. Dostala sa k nám asi ako 4 ročná. Na tri mesiace si ju u nás nechala pani, ktorá sa sťahovala z našej dediny. Už si pre ňu neprišla. Vali bola neskutočne verná, oddaná a bezkonfliktná. Bola to mamina srdcovka, schopná denne chodit 25km a keď bolo treba čakala trpezlivo na mamu v aute. Aj keď predtým žila na dvore, hneď sa prispôsobila maminmu životnému štýlu aj mestu. Keď mala 7 rokov Valinka ochorela, mala vzácny hormonálne aktívny nádor mozgu. Pretože bola dosť unavená, vzali sme si ju do Prahy. Aj napriek liečbe nás Valinka opustila. Ale za ten rok sme spolu absolvovali pekné prechádzky po okolí a dúfame, že sme jej zpríjemnili posledné chvíle.

Keďže sme bývali v 2kk a mne sa byt po Valinke zdal prázdny, uvažovala som o nejakom malom psovi vhodnom do bytu. Napadol na Yorkšírsky terier. Na čo moj priateľ, teraz už manžel povedal: v žiadnom prípade. Keď psa, tak takého čo vypadá ako pes a nemusel by sa s ním hanbit chodiť po ulici:-). A voľba bola jednoznačná. Opäť kólia. A tak som začala hľadať. V chov. stanici Ever After čakali šteniatka. Pretože Kralupy sú len 30 km od Prahy, vydali sme sa pozieť na rodičov. Mali sme šťastie že sme mohli vidieť nielen matku ale aj otca, ktorý tu bol na návšteve z Maďarska. Bolo krásne vidieť kólie v prírode v plnom zdraví a kráse. Obaja rodičia i chovateľka nás svojim prístupom presvedčila že sme si vybrali dobre. Nezostávalo, len čakať. A tak 1.12.2007 sa narodila naša Bonnie. Bonnie je veľmi aktívna a preto sme začali pravidelne dochádzať na cvičák a pridávať ďalšie a ďalšie aktivity. Bonnie je dáma, vedomá si svojej krásy a podľa toho sa i chová. Ešte aj na parkúre agility sa pozerá, či sa niekto na ňu pozerá:-). Je to exibicionistka, ktorá miluje výstavy a akékoľvek podujatia, kde je stredobodom pozornosti. Po nejakom čase sme sa presťahovali do rodinného domu a zistili že jeden pes nestačí. A tak sme zase zamierili do Kralúp. Tentokrát sme si priniesli Easy. Easy bola neskutočný mazlík, neuveriteľne snaživá, Milovala všetko a všetkých. Všetko do čoho sa pustila robila na 150 %. Bohužiaľ o Easynku sme prišli pri autonehode. Nakonicec sme sa rozhodli nechať si šteniatko po Bonnynke a keďže jedno je málo, tak hneď 2. Timíka a Hettynku. V minulom roku do našej smečky ešte pribudla Sheene dcéra Sheena. Takže máme doma 3 generácie. babku, jej 2 deti a vnučku:-)

Dúfam, že s našimi psími slečnami si užijeme ešte veľa srandy, úspechov na poli športovej kynológie i vo výstavnom kruhu. Ale kólia je pre mňa predovšetkým pes, ktorý ma nasleduje kamkoľvek a kedykoľvek s dôverou a každú novú akciu berie s nadšením.

Pretože s chovom nemáme skúsenosti, chovateľsky servis nám zabezpečuje domovská chov.stanica Ever After. Pod hlavičkou ktorej budú vedené naše odchovy.